KONGREGÁCIA MILOSRDNÝCH SESTIER SV. VINCENTA - SATMÁROK

Zakladateľ

Dejiny

Školstvo

HOSPIC v Trenčíne

Rodina Nepoškvrnenej

Ostatná činnosť

Modlitebník

Formácia

Aktuality

Z našej tvorby

Vznik

 

Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárky, SMVS (Latinsky: "Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio - Satmariensium" -skratka: SMVS) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom, ktorý formáciu prvých sestier zveril Milosrdným sestrám sv. Vincenta de Paul vo Viedni - Gumpendorf.  (Generálne smernice I 1.)

Dôvodom, ktorý viedol biskupa Jána Háma k tomu, aby priviedol sestry do Satmáru, bola jeho túžba, aby v diecéze vyrastala čistá a mravne neskazená mládež, v ktorej on videl budúcnosť Cirkvi a sveta. Preniknutý touto myšlienkou chcel čo najskôr začať s kvalitnou kresťanskou výchovou mládeže – predovšetkým dievčat.

Malé spoločenstvo sestier prišlo z Gumpendorfu do Satmáru 29. augusta 1842. Štrnásť rokov dozrievajúci plán sa uskutočnil. Namáhavá práca biskupa Háma sa zavŕšila.

Ešte toho istého roku – 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie – šesť sestier slávnostne obnovovalo sľuby, jedna sestra skladala prvé sľuby a tri kandidátky prijali rehoľné rúcho. Tento deň sa stal hlavným sviatkom spoločnosti Za hlavnú patrónku Spoločnosti zvolil zakladateľ Nepoškvrnenú Pannu Máriu a za druhého patróna sv. Vincenta de Paul. Zaviedol úctu k Božskému Srdcu, sv. Jozefovi a anjelom strážnym.

Sestry boli pre Satmár veľkým prínosom. Ich hlavným ťažiskom bolo vyučovanie a výchova na dievčenskej škole, ktorá mala 165 žiačok. V šk. roku 1842/43 otvorili ustav aj pre dievčatá zo šľachtických rodín, ktorý navštevovalo 45 chovankýň. Na žiadosť rodičov prijímali aj dievčatá z nekatolíckych rodín. Začala sa činnosť ústavu pre dcéry vojakov, kam bolo prijatých 25 dievčat vo veku 10 až 12 rokov. Čoskoro sestry otvorili aj sirotinec. Okrem toho sa venovali aj charitatívnej činnosti v nemocniciach.

Hoci biskup Hám pôvodne plánoval založiť spoločnosť len pre potreby svojej diecézy, ešte za jeho života sa dostávajú sestry za hranice diecézy, neskôr aj za hranice Rakúsko-Uhorska.

Už v roku 1854 sa sestry dostali na Ukrajinu. Najväčším centrom bol Užhorod. Na územie Slovenska prišli sestry v roku 1857. Ďalšou krajinou, kde sa rehoľa rozšírila bolo územie dnešného Maďarska. Sestry tu začali účinkovať v roku 1859. Svoju činnosť vyvíjali hlavne v Ostrihome.

Ďalšími miestami rozšírenia bolo USA mesto Braddock. Táto časť kongregácie sa odtrhla 26. 4. 1951 a získala samostatnosť. Ďalšou krajinou rozšírenia bola Čína, kam odišli v roku 1933 štyri sestry. 18. novembra 1933 začali sestry pôsobiť na misii v Pekingu a prevzali starosť o sirotinec sv. Alžbety.