KONGREGÁCIA MILOSRDNÝCH SESTIER SV. VINCENTA - SATMÁROK

Zakladateľ

Dejiny

Školstvo

HOSPIC v Trenčíne

Rodina Nepoškvrnenej

Ostatná činnosť

Modlitebník

Formácia

Aktuality

Z našej tvorby

Ostatné

Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne po roku prevádzky

  

„Z Božej milosti som tým, čím som." Sv. Pavol.

Dňa 1. decembra 2006 uplynul rok odkedy Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne, zriadený občianskym združením REFUGIUM, začal prijímať prvých pacientov. Bolo to po dlhom období príprav a prekonávania rôznych prekážok. Len vďaka húževnatosti a neoblomnosti niekoľkých vytrvalcov sa podarilo tento cieľ dosiahnuť a už rok hospic slúži ako zdravotnícke zariadenie pre nevyliečiteľne chorých v pokročilom štádiu, starostlivosť o ktorých je v domácich podmienkach nezvládnuteľná.

Za ten čas sme prijali 93 pacientov, z toho 37 mužov, 56 žien, najmladší mal 35 rokov a najstarší 93 rokov. Približne 70% tvorili onkologickí pacienti, zvyšnú časť pacienti v terminálnych štádiách interných a neurologických ochorení. U 62 pacientov sme boli svedkami ich prechodu do večnosti. Aj keď sa niekedy ochorenie javí ako významne pokročilé, predsa pri primeranej ľudskej i zdravotníckej starostlivosti a pri pevnej vôli chorého sa môže stabilizovať alebo aj čiastočne zlepšiť a pacient je schopný vrátiť sa do domáceho prostredia.

V našom hospici je pacientom k dispozícii 6 dvojposteľových a 2 jednoposteľové izby (tieto s prístelkou pre príbuzného), čiže spolu 14 lôžok. Bezbariérové riešenie umožňuje presun pacienta aj s lôžkom na terasu, dvor, či do ekumenickej miestnosti a knižnice. Samozrejmosťou je vybavenie potrebnou modernou zdravotníckou technikou. Najdôležitejším je však odborný a ľudský prístup. O ten sa snaží kolektív pozostávajúci z civilných zamestnancov a rehoľných sestier, profesne sú to lekári (1 lekárka na plný úväzok + 5 lekárov vypomáhajúcich v službách), zdravotné sestry (vrchná, staničná + 5 sestier pri lôžku) a ošetrovatelia (v počte 5). Významnú úlohu tu zohrávajú aj dobrovoľníci, ktorí vo svojom voľnom čase slúžia chorým podľa svojich možností. Nezastupiteľné miesto majú samotní príbuzní, pre ktorých  sa ponúka neobmedzená doba návštev 24 hod denne.

Práca v hospici je síce často náročná, ale sme presvedčení o jej zmysluplnosti, v čom nás utvrdzujú a povzbudzujú mnohé ďakovné listy či zápisy v našej kronike od príbuzných a známych našich pacientov (v jednom prípade od samotnej pacientky). Dôkazom, že u nás prežili niečo oslovujúce sú aj ich spontánne návštevy po odchode ich príbuzného z nášho hospicu, ako aj účasť na Slávnostnom zápise do knihy živých (čo sú stretnutia pre pozostalých poriadané 1x štvrťročne).

Okrem vyššie uvedených bilancií môžeme konštatovať, že tak ako sa dieťa učí chodiť, aj my, i keď už máme za sebou prvé kroky, neprestávame sa „učiť chodiť" v sprevádzaní tých, ktorých choroba urobila odkázanými na pomoc druhým. Títo naši pacienti, aj keď už majú za sebou, možno povedať, produktívnu časť života, ale neprestali byť plnohodnotnými osobami, zasluhujúcimi si našu úctu a pozornosť. Práve záujem spoločnosti o najslabších určuje skutočnú vyspelosť civilizácie. Nie je to však nič nové pod slnkom. Pán Ježiš nám hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili." (porov. Mt 25,40)

Každé výročie, teda aj to naše prvé, je príležitosťou nie len k bilancovaniu, ale aj k prejaveniu vďaky. Chceme to teda  využiť a aj touto cestou poďakovať všetkým, ktorí stáli pri zrode Hospicu Milosrdných sestier: otcovi myšlienky - Ing.Kvasnicovi, pri realizácii celého projektu nášmu p. riaditeľovi Ing. Chlebanovi, vyšším predstaveným Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok, priaznivcom v štátnych orgánoch či v mestskom zastupiteľstve, pracovníkom Hospicu sv. Anežky Českej v Červenom Kostelci (v Čechách), kde sme mali možnosť naberať prvé skúsenosti, miestnym kňazom, poskytujúcich duchovné služby, ale aj nespočetným dobrodincom, bez príspevkov ktorých by zariadenie hospicu nedosahovalo dnešnú úroveň - okrem jednotlivcov patrí sem aj pomoc z Ligy proti rakovine.  S vďakou myslíme taktiež na mnohých dobrovoľníkov obetujúcich svoj čas, ale aj vzdialených sympatizantov, zahrňujúcich nás do modlitieb. Poďakovať sa chceme aj príbuzným, ktorí nám prejavili dôveru a zverili nám svojich blízkych v ich najťažších a najvážnejších chvíľach života.

Najväčšia vďaka však patrí nášmu Nebeskému Otcovi, z ktorého milosti môžeme slúžiť každý deň s novou silou a odhodlaním.

„Z Božej milosti som tým, čím som." Sv. Pavol.

Spracovala:   sestra M. Dobroslava - MUDr. Anna Lakatošová


MAPA stránok o Hospici Milosrdných sestier >>>
Fotografie

Ďakovnú svätú omšu celebroval Mons. Viliam Judak spolu s miestnym p. dekanom Milanom Kupčíkom a kňazmi

Ďakovná svätá omša

Prijímanie Eucharistie - posila pre našich chorých

Prijímanie Eucharistie - posila pre našich chorých

Prijímanie Eucharistie - posila pre našich chorých